Mesto Trenčín sa rozkladá v údolí rieky Váh na rozhraní Trenčianskej a Ilavskej kotliny. Archeologické nálezy svedčia o osídlení trenčianskej lokality už v staršej dobe kamennej. Jeho prapôvodný názov je Laugaricio a objavuje sa už v roku 179 n. l. v rímskom nápise na hradnej skale, ktorý je svedectvom víťazstva Marka Aurélia nad Kvádmi.
Po vpáde Tatárov v 13. storočí bol hrad spustošený. V roku 1275 sa Trenčianský hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka. Jeho syn Matúš Čák ovládol takmer celé územie dnešného Slovenska a obdobie vrcholu jeho slávy bolo zároveň aj najväčším rozkvetom mesta.
V roku 1412 bol Trenčín povýšený kráľom Žigmundom na slobodné kráľovské mesto. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom tureckých vojsk, ktorým sa však nepodarilo Trenčín dobyť. Veľké utrpenie mesto zažilo v 18. storočí, keď ho postihol mor a koncom toho istého storočia Trenčianský hrad vyhorel. S jeho obnovou sa začalo až v 20. storočí.
