Mesto Bardejov leží na severe východného Slovenska. Najstarší údaj o meste pochádza z roku 1241. Na prelome 13.-14. storočia mestu venovali veľkú pozornosť uhorskí panovníci z rodu Anjou pre jeho významnú pozíciu na dôležitej obchodnej ceste do Poľska a Ruska.
V roku 1352 udelil mestu Ľudovít I. právo opevniť sa obranným múrom a baštami, no najväčšiu poctu pre mesto znamenalo privilégium z roku 1376, ktorým bol Bardejov povýšený na slobodné kráľovské mesto. Mesto podporoval, ale ja finančne využíval Žigmund Luxemburský i Matej Korvín.
15. storočie znamenalo pre Bardejov vrchol jeho slávy a bohatstva. Obyvatelia sa živili prevažne obchodom a remeslom a už v roku 1437 tu bolo zaregistrovaných 64 rozličných remesiel.
Veľká hospodárska prosperita sa odrazila aj v stavebnom rozmachu mesta. K farskému kostolu sv. Egídia pribudli meštianské domy s vysokými štítovými strechami, v rokoch 1505-1511 bola postavená goticko-renesančná radnica a dokončený fortifikačný systém. V 16. storočí tu nastal aj veľký rozmach vedy, kultúry a umenia, sustredený okolo mestskej humanistickej školy a Bardejov sa stal centrom vzdelanosti severovýchodného Uhorska.
V nasledujúcich storočiach sa postupne v dôsledku vojen, živelných pohrôm prehĺboval čoraz viac úpadok mesta a Bardejov sa stal malým provinčným mestečkom. Mesto Bardejov bolo v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Bolo zrekonštruované celé jeho historické jadro a to dopomohlo k tomu, že v roku 1986 mu bola udelená Európska cena a medaila za obnovu pamiatok. 30. 11. 2000 bol Bardejov zapísaný do zoznamu Svetového kulturného a prírodného dedičstva UNESCO.
