Mesto Nitra - kolíska slovanského kresťanstva a písomníctva sa rozprestiera pod Zoborom na úpätí Tribečského pohoria. Počiatky jej osídlenia siahajú až do praveku a už pred 30 000 rokmi bola husto obývananým územím. V 4. storočí pred n.l. sa tu na dlhší čas usadili Kelti a koncom 5. storočia sem začali prichádzať prví Slovania.
Sformovalo sa tu Pribinovo Nitrianské kniežactvo, ktoré zjednotením s Mojmírovým Moravským kniežactvom okolo roku 833 vytvorilo ranofeudálny silný štátny útvar Veľkomoravskú ríšu. Za vlády kniežaťa Pribinu bol pod Zoborom v rokoch 826-828 vysvätený aj prvý kostol. Najvýznamnejšou udalosťou Veľkej Moravy bol však rok 863, kedy sem za vlády kniežaťa Rastislava prišli byzantskí vierozvestci, Konštantín (Cyril) a Metód, tvorcovia prvého slovanského písma hlaholiky a šíritelia kresťanstva.
Počas stredoveku bola Nitra dejiskom významných udalostí, ale aj často spustošená rôznymi vojskami a aj kvôli tomu je toto obdobie chudobné na písomné doklady. Jednou z najväčších pamiatok sú tzv. Zoborské listy z roku 1111, ktoré svedčia o existencií Benediktínskeho kláštora (najstaršieho kláštora na Slovensku), ako aj údaje o prvej škole na našom území založenej pri kláštore.
V roku 1248 panovník Belo IV. povýšil Nitru na slobodné kráľovské mesto, ale týmto výsadam sa dlho netešila, pretože už o 40 rokov neskôr ju kráľ Ľudovít IV. daroval nitrianskému biskupstvu. Stredoveká Nitra bola rozdelená na Horné a Dolné mesto, ktoré bolo ďalej delené na niekoľko samostaných štvrtí s vlastnými richtármi a obecnými pečaťami.
