Trnava leží v centre Trnavskej pahorkatiny 50 km od hlavného mesta Bratislavy. Okolie Trnavy bolo trvalo osídlené Slovanmi už v 8. storočí. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1211. Názov Trnava bol odvodený od pravideľných sobotných trhov - Sobota, v nemeckom a maďarskom jazyku nazývaná Tyrnau a Szombát. V roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. udelil Trnave, ako prvému mestu na území Slovenska a druhému v Uhorsku, výsady slobodného kráľovského mesta. Na ochranu svojho majetku si obyvatelia v 2. polovici 13. storočia postavili opevnenie. Neskôr valy a palisády nahradil tehlový múr s baštami a strielňami a so štyrmi bránami.
Trnava bola aj miestom stretnutí a dohôd rôznych panovníkov. Kráľ Ľudovít I. z Anjou tu vybudoval kráľovský dvorec ("curia regia"). Práve jemu vďačilo mesto za svoju bohatú gotickú výstavbu. Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacím sa tureckým nebezpečenstvom v roku 1543 presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Trnava sa stala korunovačným mestom a prebrala tak úlohu duchovného a kultúrneho centra Uhorska.
V rokoch 1792-1797 zásluhou Antona Bernoláka tu bolo centrum Slovenského učeného tovarišstva - prvého kultúrno-vzdelavacieho spolku na Slovensku. Bernolák bol tiež kodifikátorom prvého spisovného jazyka Slovákov založeného práve na trnavskom nárečí. Trnava sa môže popýšiť aj ďaľšími prvenstvami. Napríklad tunajšia budova divadla z roku 1831 bola prvou stálou divadelnou budovou v Uhorsku a v roku 1846 sem z Bratislavy viedol prvý úsek konskej železnice v Uhorsku. Charakteristickou črtou mesta je barokový komplex budov Trnavskej univerzity a najmä veľký počet kostolov, pre ktoré mesto dostalo pomenovanie Malý Rím.
