Mesto Banská Bystrica leží v údolí rieky Hron na rozhraní Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Slovenského Rudohoria. História mesta sa datuje od čias tažby zlata a medi v tejto oblasti. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1255, kedy uhorský kráľ Belo IV. udelil Banskej Bystrici privilégia slobodného kráľovského mesta. Tieto privilégia sem lákali nových nemeckých prisťahovalcov, ktorí spolu s pôvodnými obyvateľmi rozvíjali tažbu drahých kovov, najmä medi.
Od roku 1475 je história mesta úzko spätá s rodinou Thurzovcov. Koncom 15. storočia tu vznikol prvý medzinárodný mediarský podnik v Európe, ktorý založil domáci podnikateľ Alexei Thurzo spolu s Jakubom Fuggerom z Augsburgu. Prosperita mesta Banská Bystrica sa prejavila vo veľkolepých meštiackých domoch v gotickom a renesančnom štýle, ktoré si dali postaviť bohatí podnikatelia. V roku 1589 bolo mesto kompletne obostavané kamennými hradbami s baštami a vstupnými bránami. Kamenné hradby slúžili za účelom ochrany proti tureckým nájazdom.
V 16. storočí boli hradby zdokonalené talianskými renesančnými stavitelmi. V 17. storočí postihli mesto rabovačky, požiare, epidémie. 18. storočie prinieslo mestu istú úľavu i hospodársky rozmach. V roku 1776 sa Banská Bystrica stala sídlom rímsko-katolického biskupstva a koncom 18. storočia aj sídlom župy. V 19. storočí sa meštianské domy nadstavovali a menil sa aj výraz ich fasád.
Ďaľšia významná kapitola v histórií mesta bola napísaná počas II. svetovej vojny, keď sa Banská Bystrica stala centrom protifašistického odporu, politickým a vojenským strediskom Slovenského národného povstania..
