Trenčianský hrad sa nachádza na vápencovom brale. Bol postavený na mieste slovanského hradiska a od 11. storočia slúžil ako kráľovský strážny hrad.
Najstarším jeho objektom je pravdepodobne románska rotunda, ktorej zvyšky sa nachádzajú na hornom nádvorí. Na začiatku 14. storočia bol hrad sídlom palatína Matúša Čáka, ktorý na Slovensku postavil alebo vlastnil takmer päťdesiat ďaľších hradov.
Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia zachovaná tzv. Matúšová veža. K veži prilieha súbor pôvodne gotických palácov: Matúšov (dnes už neexistujúci), Ľudovítov, Barborin a palác Zápoľských. V dolnej časti hradu dominuje delová bašta, kaplnka a najmä povestná Studňa lásky, ku ktorej sa viaže legenda o láske Turka Omara ku krásnej Fatime. Návštevníkov upúta aj objekt kasárni a Hodinová veža.
RÍMSKY NÁPIS - latinský nápis na skale Trenčianského hradu pochádza z roku 179 a je najsevernejšou pamiatkou na pobyt Rímanov v strednej Európe. Maximianus v ňom vyslovuje vďaku za víťazstvo cisárovmu vojsku druhej pomocnej légie v počte 855 vojakov. Pravosť tohto nápisu dokazuje nález kamenného podstavca sochy Marca Valéria Maximiána v pozostatkoch antického mesta Diana Veteranorum (Zana, Alžírsko), kde sa v texte spomínajú jeho vojenské činy a aj Laugaricio - dnešný Trenčín.
Otvorené:
máj - september, po/ne: 09.00 - 17.00
október - apríl, Po/Ne: 09.00 - 16.00
