TRENČIANSKÝ HRAD
Trenčianský hrad sa nachádza na vápencovom brale. Bol postavený na mieste slovanského hradiska a od 11. storočia bol kráľovským strážnym hradom. Najstarším jeho objektom je pravdepdobne románska rotunda, ktorej zvyšky sa nachádzajú na hornom nádvorí. Na začiatku 14. storočia bol hrad sídlom palatína Matúša Čáka, ktorý na Slovensku postavil alebo vlastnil takmer päťdesiat ďaľších hradov. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia zachovaná tzv. Matúšová veža. 
K veži prilieha súbor pôvodne gotických palácov: Matúšov (dnes už neexistujúci), Ľudovítov, Barborin a palác Zápoľských. V dolnej časti hradu dominuje delová bašta, kaplnka a najmä povestná Studňa lásky, ku ktorej sa viaže legenda o láske Turka Omara ku krásnej Fatime. Návštevníkov upúta aj objekt kasárni a Hodinová veža.
RÍMSKY NÁPIS
Latinský nápis na skale Trenčianského hradu pochádza z roku 179 a je najsevernejšou pamiatkou na pobyt Rímanov v strednej Európe. Maximianus v ňom vyslovuje vďaku za víťazstvo cisárovmu vojsku druhej pomocnej légie v počte 855 vojakov. Pravosť tohto nápisu dokazuje nález kamenného podstavca sochy Marca Valéria Maximiána v pozostatkoch antického mesta Diana Veteranorum (Zana, Alžírsko), kde sa v texte spomínajú jeho vojenské činy a aj Laugaricio - dnešný Trenčín.
MESTSKÁ BRÁNA
Z dvoch brán mestského opevnenia sa zachovala len Dolná brána, zavaná tiež Turecká alebo Mestská brána. Bola postavená v 16. storočí v gotickom štýle a okolo roku 1592 prestavaná do renesančného štýlu.
KARNER SV. MICHALA
Tento vzácny gotický karner pochádza z 15. storočia a má dve podlažia. V podzemí sa nachádza kostnica pre verejnosť však neprístupná. V 16. storočí tu bolo pristavené druhé podlažie, ktoré slúžilo ako kaplnka. Budova bola neskôr upravená a slúžila ako zbrojnica a neskôr ju používali ako sýpku.
MOROVÝ STĹP
Barokový morový stĺp sv. Trojice dal v roku 1712 postaviť gróf Mikuláš Ilasházi na pamiatku obetiam morovej epidémie, ktorá postihla mesto v roku 1710.
KOSTOL NARODENIA PANNY MÁRIE
Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovalo len presbytérium, po požiari v roku 1528 bol kostol prebudovaný do renesančného slohu. V polovici 18. storočia v bočných lodiach kostola boli umiestnené pohrebné kaplnky rodiny Ilesházi.
PIARISTICKÝ KOSTOL SV. FRANTIŠKA XAVERSKÉHO
Je to ranobarokový kostol s dvojvežovým priečelím. 
Stavebné práce viedol známy taliansky staviteľ Pietro Spazzo, spolu so svojím bratom Berhardom. Interiér kostola je vyzdobený freskami od majstra Krištofa Tauscha. V roku 1662 bola ku kostolu pristavená budova kláštora. Dnešnú podobu kostol získal v roku 1713 pri obnove po požiari.
SYNAGÓGA
Táto moderná kupolovitá stavba pochádza z roku 1913. Bola postavená na mieste bývalej modlitebne a inšpirovaná byzantskou a orientálnou architektúrou.
