BRATISLAVSKÝ HRAD
Historická dominanta mesta a miesto mnohých historických udalostí. Prvými usadenými na mieste dnešného hradu boli Kelti, neskôr Rímania a Slovania. Najstaršia písomná zmienka o hrade je zaznamenaná v Salzburských letopisoch z roku 907, kde sa hovorí o bitke pri Brezalauspurcu, ktorá priniesla zánik Veľkomoravskej ríše. Z obdobia Veľkej Moravy sa tu zachovali základy trojloďovej baziliky. V 10. storočí za vlády Štefana I. sa tu razili mince so staroslovanským názvom BRESLAWA CIVITAS. Svoj dnešný štvorkrídlový pôdorys získal v 15. storočí a počas rozsiahlej prestavby bol opevnený proti husitským útokom. Po stáročiach ho upravovali, prestavovali, pustošili a opät stavali. 
Roku 1811 vypukol na hrade obrovský požiar kvôli nepozornosti napoleónových vojsk, ktorý zničil celý hradný areál. Stopäťdesiat rokov sa nad mestom vypínali len ruiny. Po nákladnej rekonštrukcií sa roku 1968 opäť zaskvel v plnej kráse. Hrad dnes slúži muzeálnym účelom i ako reprezentačné priestory pre štátnu reprezentáciu Slovenskej republiky.
DÓM SV. MARTINA
Trojloďový gotický dom bol postavený v 15. storočí na mieste pôvodného románskeho kostola. Na jeho veži vo výške 85 m dominuje pozlatená 300 kg kópia koruny sv. Štefana (uhorský kráľ) ako pamiatka na 19 korunovácii, ktoré sa tu uskutočnili v rokoch 1563-1830. 
V rokoch 1732-34 dal arcibiskup Imrich Esterházy pristaviť barokovu kaplnku sv. Jána Almužníka v ľavej lodi Dómu a postaviť hlavný oltár so sochárskymi dielami viedenského majstra G. R. Donnera. V ľavej lodi sa nachádza aj olovené súsošie sv. Martina na koni, ktorý sa delí o svoj plášť so žobrákom, tiež dielo majstra Donnera. V pravej časti lode neunikne pozornosti pamätná tabuľa, ktorá pripomína deň 13. november 1835, kedy tu Ludwig van Beethoven dirigoval svoju prvú Missu sollemnis op. 123.
STARÁ RADNICA
Nachádza sa na Hlavnom námestí v historickom centre mesta. Je to jedna z najstarších kamenných budov mesta. Súčasťou objektu je i veža, ktorá pôvodne mala obranný charakter pre obyvateľov domu a dnes spolu s radnicou patria k symbolom mesta. Táto nárožná veža Starej radnice bola koncom 13. storočia súčasťou domu richtára Jakuba. V priestoroch radnice sa uskutočňovali zasadnutia mestskej rady, ktorým predsedal richtár, súdne zasadnutia a prijatia dôležitých osobností spoločenského života ako i kráľov.
V 16. storočí bola budova radnice rozšírená o susedný meštianský Ungerlov dom. V roku 1773 vežu radnice po požiari znovu zrekonštruovali a barokovo upravili. V interiéri sa zachovala vzácna gotická kaplnka s pôvodnými maľbami. V budove radnice je dnes múzeum bohatej histórie mesta Bratislava.
PRIMACIÁLNY PALÁC
Tento impozantný ružový palác je jeden zo skvostou palácovej architektúry v Bratislave. Primaciálny palác dal postaviť na mieste stredovekej stavby v rokoch 1777-81 ostrihomský arcibiskup J. Batthyany podľa projektu M. Hefeleho. Palác slúžil pôvodne potrebám arcibiskupa a bol tiež svedkom mnohých historických udalostí. V interiéri paláca sa nachádza veľká Zrkadlová sieň, v ktorej bol roku 1805 po bitke pri Slávkove podpísaný mier medzi Napoleónom Bonaparte a rakúskym cisárom Františkom I. Mierovú dohodu podpísali minister zahraničných vecí Tayllerand za Francúzsko a knieža Lichtenstein za Rakúsko a do histórie vstúpil ako Bratislavský mier.
Dnes priestory Primaciálneho paláca slúžia ako reprezentačné priestory primátora Bratislavy, a zároveň ako výstavne siene. Je tu umiestnená jedinečná séria šiestich anglických gobelínov zo 17. storočia, zobrazujúca mytologický príbeh tragickej lásky Leandra a knažky Héro.
GRASSALKOVIČOV PALÁC
Barokový palác s prekrásnym reprezentačným schodiskom a slávnostnou sálou je sídlom prezidenta Slovenskej republiky. Palác dal po roku 1760 postaviť gróf Anton Grasalkovič ako letné sídlo podľa návrhu staviteľa A. Mayerhorfera. Grasalkovičov palác s reprezentačnými priestormi a francúzskou záhradou je jeden z najkrajších neskorobarokových palácov v Bratislave.
MICHALSKÁ BRÁNA
Je jediná zachovaná brána z pôvodných štyroch brán mestského opevnenia, ktoré obkolesovali stredoveké mesto. Michalskú bránu začali stavať v 13. storočí, v rokoch 1529-34 bránu nadstavili a v polovici 18. storočia ju barokovo zastrešili. Dnes sa tu nachádza múzeum antických zbraní a z veže sa dá obdivovať panoráma historického centra Bratislavy.
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO
Neorenesančná budova národneho divadla bola postavená v roku 1886 podľa projektov viedenských majstrov F. Fellnera a H. Helmera na mieste staršej divadelnej budovy. Dodnes slúži milovníkom divadla, opernej hudby a baletu.
Pred budovou SND je jedna z najstarších bratislavských fontán, Ganymedova fontána, dielo Viktora Tilgnera z roku 1888.
MIRBACHOV PALÁC
Architektonický skvost rokokového štýlu z roku 1770, dnes sa tu nachádza galéria umenia s dielami zo 17. až 19. storočia a slovenského moderného umenia. Z pôvodného zariadenia sa zachovali dva kabinety so stenami pokrytými kazetami s kolekciou francúzskej rokokovej grafiky.
KOSTOL SV. ALŽBETY (Alžbetínky)
Kláštorný kostol sv. Alžbety dal postaviť kardinál Imrich Esterházy v rokoch 1739 - 43.
KOSTOL NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE (trinitárov)
Tento kostol bol postavený podľa vzoru viedenského Kostola sv. Petra v rokoch 1717-43. Fresky na kupole a v presbytériu sú dielom talianského barokového maliara A. Galliho Bibiena. Svojou vnútornou freskovou výzdobou kostoly Trinitárov a Alžbetínok predstavujú vrchol stredoeurópskej barokovej výzdoby. V interiéri kostola sa zachovalo takmer nedotknuté pôvodné barokové zariadenie.
DOM U DOBRÉHO PASTIERA
Tento štvorposchodový meštiansky dom je majstrovské dielo postavené v štýle rokoko. Bol postavený v rokoch 1760 – 176. Dnes je sídlom Múzea historických hodín. Expozícia sa zameriava najmä na hodiny z 18 a 19-tého storočia vyrobené v dieľňach bratislavských majstrov.
ARCIBISKUPSKÝ PALÁC
Bývalé letné sídlo arcibiskupa, prestavaný podľa plánov F. A. Hillebrandta v rokoch 1761-65 z pôvodného renesančného kaštieľa zo 17. storočia, dnes Úrad vlády Slovenskej republiky.
FRANTIŠKÁNSKY KOSTOL
Trojloďový gotický kostol s neogotickou vežou je najstarším kostolom v Bratislave, bol postavený v rokoch 1280-1297. V jeho interiéri sa nachádza veľmi pekná kaplnka sv. Jána ako i relikvie sv. Reparáta z mesta Nola pri Neapoli.
KAPLNKA SV. KATARÍNY
Gotická kaplnka z roku 1311.
JEZUITSKÝ KOSTOL
Bol postavený v rokoch 1636-1638, interiér kostola je veľmi očarujúci, najmä jeho kazateľnica a oltár Ukrižovania.
KOSTOL SV. ALŽBETY (Modrý kostolík)
Tento secesný kostol zo začiatku 20. storočia je jeden z najmladších a zároveň aj jeden z najkraších kostolov v Bratislave. Modrá farba omietky a glazovanej strešnej krytiny mu dala aj ďaľší názov - Modrý kostolík. V tom istom štýle ako kostolík bola postavená fara v záhrade vedla kostolíka, ako aj obdaleč stojaca budova gymnázia.
