Mesto Košice vzniklo zo slovanských osád medzi Krásnou nad Hornádom, kde bolo v roku 1143 vysvietené benediktínske opátstvo. Prvá písomná zmienka o Košiciach pochádza z roku 1230 a je zaznamenaná v lubinskej listine. V roku 1249 kráľ Belo IV. udelil mestu mestské práva a v roku 1342 titul slobodného kráľovského mesta. Aj nasledujúci panovníci odmeňovali Košice za ich podporu novými privilégiami. Ľudovít I. z Anjou povýšil mesto Košice v roku 1347 na druhé miesto v hierarchií uhorských kráľovských miest za sídelným Budínom. V roku 1369 dostali Košice ako prvé mesto v Európe vlastný mestský erb. Jeho základ tvorili štyri červené a štyri biele pruhy z kráľovského erbu a tri anjouovské ľalie.
V prvej polovici 14. storočia nastal prudký rozkvet mesta. Začala sa výstavba dómu sv. Alžbety, ktorý bol po požiari (r. 1357) obnovovaný v rokoch 1378-1508. Košice boli centrom remesiel, ale aj jednou z metropol europského obchodu. Okolo roku 1480 počet obyvateľov sa pohyboval okolo 10 000 a na vtedajšie časy to bolo jedno z najväčších stredoeurópskych miest. Dňa 13. apríla 1556 zachvátilo mesto obrovský požiar, ktorý zničil kostoly, kláštory, radnicu, mestské brány, obranné zariadenia ako aj celé ulice. Vďaka pomoci miest Prešova, Levoče a Bardejova bolo mesto znovu opravené.
V 16. a 17. storočí boli Košice poznačené protihabsburskými povstaniami ako i protitureckými vojnami, ktoré mali za následok ochromenie obchodu a mesto tak zaznamenalo veľký hospodársky úpadok. 18. storočie bolo pre mesto Košice optimistickejšie, postupne sa tu postavilo množstvo palácov a meštianských domov v barokovom, neskôr klasicistickom i secesnom slohu. Pribudlo tu niekoľko kostolov, kláštorov, divadlo, synagóga a stavebne sa rozšírilo aj za hradbami mesta.
