Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov.
Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Obyvatelia Bojníc sa tu spomínajú ako obyvatelia podhradia "suburbani", teplé pramene ako horúce žriedlo "fleridus fons" a mesto Prievidza ako "Preuga".
Pôvodne bol tento hrad drevený, vyvinul sa zo staršieho slovanského hradiska a postupne v priebehu 13.storočia bol budovaný z kameňa. Hrad pozostával z paláca, obytných budov, pravdepodobne mal aj obrannúvežu a dookola bol obklopený vodnou priekopou. Koncom 13. storočia sa Bojníc násilímzmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčianský a hrad mu patril až do jeho smrti v roku 1321.
Po smrti Matúša Čáka, tento hrad vlastnili viacerí majitelia. V roku 1487 ho daroval kraľ Matej Korvín svojmu synovi Jánovi pri príležitosti jeho zásnub s Blankou Sforzovou.
Podľa povesti sám kráľ Matej rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oprotivstupu do hradu, ktorú neskoršie generácie nazvali lipou kráľa Mateja. V jej tieni diktoval úradne listiny začínajúce: "Sub nostris dilectis tilliis Bojniciensibus" - "Pod našou obľúbenou lipou bojnickou".
Od roku 1494 patril hrad rodine Zápoľských, ktorí dobudovali mohutné hradné opevnenie s obrannými vežami zachované až dodnes. V roku 1528 daroval Ferdinand I. bojnické panstvo Alexejovi Thurzovi. Na prelome 15. a 16. storočia kontrolovali Thurzovci produkciu drahých kovov v Uhorsku a mesto Bojnice za ich panovania zaznamenalo veľký hospodársky rozmach a hrad bol prestavaný na pohodlné renesančné sídlo. Okrem stavebnej aktivity na hrade, Thurzovci dali postaviť v bojnických kúpeľoch dva nové bazény, jeden s ochladzovacou vodou pre pánstvo a druhý s teplou vodou pre obyčajný ľud.
Po vymretí rodu Thurzovcov v roku 1637 dal cisár Ferdinand III. toto bojnické pánstvo Pavlovi Pálffymu do zálohy za dvestotisíc zlatých a v roku 1643 ho Pálffyovci dostali do dedičnej držby. Pálffyovci patrili už od 16. storočia k hlavným oporám habsburskej dynastie v Uhorsku a zastávali významné vojenské, politické funkcie, vyznamenali sa v bojoch proti Turkom a boli aj nekompromisnými stúpencami rekatolizácie na svojich majetkoch.
Posledným majiteľom Bojnického hradu sa stal v roku 1852 gróf Ján Pálffy, ktorý ho dal prestavať podľa vzoru francúzskych zámkov v údolí rieky Loire. Rozsiahlá neogotická prestavba sa uskutočnila v rokoch 1889-1910 a zmenila hrad na rozprávkový zámok. Sám gróf Ján Pálffy sa úplného dokončenia prestavby nedožil, pretože zomrel 2. júna 1908 vo Viedni. Od roku 1950 je na Bojnickom zámku umiestnené múzeum.
Expozíciu bojnického zámku tvorí - úvodná časť: grófsky byt, päťhranná veža, zimná záhrada, obrazáreň, jedáleň, orientálny salón, hudobný salón, zlatá sála, zámocka kaplnka, stredný hrad: vstupná predsieň, modrý salón, veľká sieň, mramorová sála, poľovnícký salón, erbová sála, rytierska sieň, citadely, Huňádyho sála, stĺpová sieň, hrobka a jaskyňa.
Súčasťou zámockého parku je botanická a zoologická záhrada. V zámku sa usporadúvajú rozličné akcie, recepcie, plesy, sobáše, obchodné rokovania ako i špeciálne programy, napr. Medzinárodný festival duchov a strašidiel, Rytierské dni a iné.
Otvorené:
Každý deň okrem pondelka
Júl-August - otvorené každý deň
1.5.-30.9. od 9.00 do 17.00
1.10-30.4 od 10.00 do 15.00
www.bojnicecastle.sk
