SLOVENSKO - 10 MIEST, KTORÉ TREBA VIDIEŤ

Slovensko je malá stredoeurópska krajina s rozlohou 49.000 km2 (je veľké ako Švajčiarsko alebo Dánsko) a má 5,412,008 obyvateľov. Od roku 2004 je členom Európskej únie a v roku 2009 prijalo euro ako svoju oficiálnu menu. Štátni príslušníci európskej unie môžu cestovať do Slovenskej republiky s občianskym preukazom alebo platným cestovným pasom. Slovensko je súčasťou schengenského priestoru, takže neexistujú žiadne hraničné kontroly.
Hoci je Slovensko malá krajina, existuje tu veľa zaujímavých miest, ktoré sa oplatí vidieť. Vybrali sme 10 miest, ktoré stojí za to spoznať a navštíviť. Miesta nie sú zoradené podľa dôležitosti:

1. Bratislava

Hlavné mesto Slovenska od 1. januára 1993 po rozdelení Československa. Bratislava ma strategickú polohu, nachádza sa 13 km od maďarských hraníc, 4 km od rakúskych hranic a len 60 km od Viedne, hlavného mesta Rakúska. Mesto leží na oboch brehoch Dunaja a na južných svahoch Malých Karpát. Centrum Bratislavy je síce malé, ale elegantné a kompaktné, bohaté na pamiatky, ktoré sa oplatí navštíviť. Historické centrum je pešou zónou, prechádzkami uzkými uličkami a krásnymi námestiami Starého mesta, môžete obdivovať monumenty, historické budovy a ďalšie znovuzrekonštruované paláce.
V Starom Meste sa nachádza aj veľa kostolov, múzeí , obchodov so suvenírmi a kuriózne bronzové sochy , ktoré su veľmi obľúbené a fotografované turistami. Medzi najvýznamnejšie pamiatky, ktoré určite treba navštíviť patrí: symbol mesta – Bratislavský hrad, ďalej Dóm Sv. Martina, Stará Radnica, Primaciálny Palác, Michálska brána a iné. V centre mesta sa nachádzajú početné reštaurácie, kde môžete ochutnať typické jedlá, útulné kaviarne, a bary, ako stvorené na degustáciu vynikajúcich vín a výborných slovenských piv.
Bratislava je tiež známa ako mesto kultúry. Organizuju sa tu rôzne kultúrne podujatia, ako napr. Bratislavský jazzový festival, festival BHS, Bratislavský filmový festival, Bratislavské korunovačné slávnosti, Vianočné trhy, Silvestrovské oslavy a mnoho ďalších.

Viac informácií o Bratislave

Foto: Miroslav Petrasko

2. Bojnický zámok

Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Nachádza 183 km od Bratislavy. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol tento hrad drevený, vyvinul sa zo staršieho slovanského hradiska a postupne v priebehu 13.storočia bol budovaný z kameňa. Od roku 1494 patril hrad rodine Zápoľských, ktorí dobudovali mohutné hradné opevnenie s obrannými vežami zachované až dodnes. Koncom 13. storočia sa Bojníc násilím zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčianský a hrad mu patril až do jeho smrti v roku 1321. Na prelome 15. a 16. storočia kontrolovali Thurzovci produkciu drahých kovov v Uhorsku a mesto Bojnice za ich panovania zaznamenalo veľký hospodársky rozmach a hrad bol prestavaný na pohodlné renesančné sídlo.
Posledným majiteľom Bojnického hradu sa stal v roku 1852 gróf Ján Pálffy, ktorý ho dal prestavať podľa vzoru francúzskych zámkov v údolí rieky Loire. Rozsiahlá neogotická prestavba sa uskutočnila v rokoch 1889-1910 a zmenila hrad na rozprávkový zámok. V zámku sa usporadúvajú rozličné akcie, recepcie, plesy, sobáše, obchodné rokovania ako i špeciálne programy, napr. Medzinárodný festival duchov a strašidiel, Rytierské dni a iné.
V okolí zámku môžete navštíviť Zoo Bojnice, Múzeum praveku alebo Kúpele Bojnice. Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup do zámku zadarmo.

Viac informácií o Bojnickom zámku

Foto: www.bojnice.eu

3. Ochtinská aragonitová jaskyňa

Nachádza sa v nádhernom prostredí Slovenského Rudohoria medzi Jelšavou a Štítnikom. Ochtinská aragonitová jaskyňa je jedinečným prírodným úkazom nielen na Slovensku, ale aj v Európe a je jednou z troch sprístupnených jaskýň tohto druhu na svete. Ďalšie dve jaskyne sú v Mexiku a v Argentíne.
Jaskyňu náhodne objavili pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v roku 1954 pri razení geologického prieskumu štôlne a pre verejnosť bola sprístupnená v roku 1972. Dĺžka jaskyne je 300 m a sprístupnených je 230 m. Teplota sa v jaskyni pohybuje od 7,2 - 7,8°C a relatívna vlhkosť vzduchu je 92 - 97%.
Ochtinská aragonitová jaskyňa predstavuje unikátny prírodný jav a odlišuje sa od ostatných jaskýň na Slovensku. Jej vnútro je z minerálu aragonitu a jej výzdobu netvoria klasické stalagmity a stalaktity, ale akési trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov aragonitu. Táto aragonitová výplň sa vyskytuje v troch základných formách, vobličkovej (vek asi 138 tisíc rokov), ihlicovej (13 tisíc rokov) a špirálovitej. Vďaka svojmu významu a unikátnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ochtinská aragonitová jaskyňa je otvorená od 1.4 do 31.10, zatvorená je v pondelok. Doba prehliadky trvá 30 minút.

Foto: peto pavlov

4. Národný park Slovenský raj

Slovenský raj/b> je bohaté na prírodné krásy. Rozprestiera sa na rozlohe takmer 20 tisíc ha a je tvorené vápencami a dolomitmi. V Slovenskom raji sa nachádzajú úzke kaňóny, vodopády, nádherné jaskyne a rokliny, ktoré sú sprístupnené chodníkmi a železnými i drevenými rebríkmi.
Rieka Hornád tu vytvorila počas tisícročí kaňón zvaný Prielom Hornádu, dlhý 7 km, ktorý je splavovateľný na člnoch. Najznámejšou jaskyňou Národného parku Slovenský raj je známa Dobšinská ľadová jaskyňa zapísaná do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Známe sú tu aj skalné útvary ako napr. Ihla či Tomášovský výhľad, ktorý poskytuje nádherný pohľad do hlbokého kaňóna. Okrem prírodných krás je Slovenský raj bohatý na flóru a faunu.

Foto: www.npslovenskyraj.sk

5. Drevené kostoly

Drevené kostoly sú skvosty slovenskej ľudovej sakrálnej architektúry. Svojími konštrukciami a interiérmi sa stali stredoeurópskou raritou a sú chránené ako národné kultúrne pamiatky. Podľa historických záznamov bolo na Slovensku vyše 300 drevených chrámov, ale v súčastnosti sa tu zachovalo do 50 grécko-katolíckych či ortodoxných kostolov. Z protestanských kostolov postavených podľa prísnych pravidiel sa na našom území zachovalo len 5 stavieb.
Drevené kostoly boli stavané iba z drevených materiálov bez použitia klincov, pretože symbolizovali ukrižovanie Krista. Stavebnou zásadou týchto chrámov bola zrubová konštrukcia, ktorej typickým znakom je trojdielnosť - vstupná časť (babinec), chrámová (hlavná) loď a oltárna časť. Najcennejšou časťou interiérov drevených kostolov sú vzácne ikony zdobené maľbami východného obradu a osadené do ikonostasov, ktoré oddeľujú chrámovú loď od oltárnej časti.

Zoznam drevených kostolov

Foto: Miroslav Petrasko

6. Spišský hrad

Spišský hrad je najväčším stredovekým hradom v strednej Európe. Vznikol v 12. storočí na mieste staršieho slovanského hradiska. V prvej polovici 13. storočia bol hrad chránený kamenným opevnením, vďaka ktorému odolal aj tatárskemu vpádu (r. 1241). Ešte v tom istom storočí talianskí majstri pôsobiací aj pri výstavbe Spišskej Kapituly, zosilnili hradné opevnenie. Z 13. storočia pochádza aj honosný románsky palác, valcovitá veža, románska brána i dnes už neexistujúca románska kaplnka.
V 14. storočí za vlády Ľudovíta, syna Karola Róberta z Anjou bol Spišský hrad rozšírený o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakanom. V polovici 15. storočia bolo na hrade vybudované dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa. Ján Jiskra bol po smrti kráľa Žigmunda (v roku 1437) povolaný na obranu ešte neplnoletého uhorského kráľa Ladislava Pohrobka (1445-1457).
Pôvodný kráľovský hrad patril viacerým rodom. Od roku 1464 patril rodine Zápoľských, v prvej polovici 16. storočia pripadol rodine Thurzovcom a jeho poslednými vlastníkmi po roku 1636 sa stali Csákyovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1945. Po požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už viac obnovený a postupne pustol. Na hrade prebiehajú od roku 1970 rozsiahlé konzervačné práce. Súčasťou hradu je sprístupnená archeologická a historická expozícia z dejín hradu, stredovekých zbraní a feudálnej justície.
Od roku 1993 je Spišský hrad spolu s okolím (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol Žehra) zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Otvorené: máj - september, denne, 9.00 - 18.00 a apríl, október, denne, 9.00 - 16.00. Každú prvú nedeľu v mesiaci vstup do zámku je zadarmo.

Viac informácií o Spišskom hrade

Foto: Peter Dobrovsky

7. Banská Štiavnica

Nachádza 172 km od Bratislavy v obrovskej zalesnenej kotline,ktorá bola vytvorená prepadnutím vulkánu. Jej história je veľmi očarujúca, patrila medzi najdôležitejšie mestá stredovekej Európy vďaka svojim ložiskám zlata a striebra. Volali ju aj Strieborným mestom, z pokladov jej podzemia sa stavali paláce vo Viedni a Budapešti. Legenda hovorí, že raz jeden pastier uvidel jašterice a dve z nich žiarili akýmsi zvláštnym svetlom, akoby boli zo striebra, či zlata ukované. Nasledoval ich až do ich brlohu a pod balvanom objavil veľkú hrudu zlata.
Okrem svojej dávnej baníckej histórie, Banska Stiavnica je tiež známa svojou magickou atmosférou. Mesto pritahuje umelcov a romantikov vďaka svojej nádherne zachovalej architektúre, svojimi kostolmi a palácmi bohatých mešťanov v centre, a skromnými baníckymi domcami zasadenými do strmých úbočí hôr. Úzke romantické uličky a stovky schodov spájajú jej “poschodia”. Je fotogenická a akoby nedotknutá časom. Nie náhodou bola Štiavnica a jej okolie dňa 10.12. 1993 zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Charakteristickými symbolmi mesta sú:
Morový stĺp so súsoším sv. Trojice, Starý zámok (bývala protiturecká pevnosť) a renesančný Nový zámok. K ďaľším významným pamiatkám mesta patrí Kostol sv. Kataríny - zvaný tiež Slovenský kostol, je neskorogotický, postavený v rokoch 1443-1491, Kostol Nanebovzatia Panny Márie - farský kostol, pôvodne trojloďova románska bazilika z 30. rokov 13. storočia, Evanjelický kostol - z rokov 1794-96 s cenným organom vo vnútri a pod. Atrakciou mesta je Banské múzeum v prírode s možnosťou vstupu do podzemných priestorov historickej štôlne Bartolomej. Múzeum je zatvorené od decembra do apríla.
Ďalším symbolom mesta je Kalvária. Je to unikátna pamiatka, ktora patrí k jedným z najkrajších barokových Kalvárii v Európe. Jedná sa o komplex troch kostolov, devätnástich kaplniek a súsošia Panny Márie. Nachádza sa na vrchu Scharffenberg (Ostrý vrch) a dá k nej dostať peši výstupom pozdĺž svahu, ktorý je lemovaný stromami. Cesta trvá približne 45 minút z centra mesta.

Foto: Región Banská Štiavnica

8. Čičmany

Táto rázovitá obec leží v nadmorskej výške 655 m v Strážovských vrchoch medzi Rajeckými Teplicami a Bojnicami. Je vzdialená asi 45 minút od krajského mesta Žilina. Prvá historická zmienka o obci pochádza z roku 1272. Je pravdepodobne jednou z najzachovalejsich a nakrajších obcí celého Slovenska - slovenská dedina par excellence: sada typických domčekov nesúvislo roztrúsených na brehu horského potoku Rajčanky.
Čičmany sú známe svojou charakteristickou ornamentálnou výzdobou dreveníc. Každa drevenica je pokrytá jednoduchou, abstraktnou dekoráciou vo forme bielych vločiek, kvetov, sŕdc, šípiek alebo kľukatými čiarami a inými dekoráciami. Motívy ornamentov na domoch sú inšpirované ornamentom tunajšej výšivky. Táto výzdoba má korene vo funkčnej ochrane dreva vápenným náterom pred nepriaznivými prírodnými vplyvmi.Pri prechádzke jej ulicami máte pocit akobz ste boli súčasťou rozprávkovej atmosféry, zdobené drevenice Čičmian pripomínajú slávnu perníkovu chalúpku z rozprávky Janko a Marienka od bratov Grimmovcov.
V roku 1977 boli Čičmany vyhlásene za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, komplex ľudovej architektúry tvorí 136 drevených domov. Je tu možné pozrieť si interiéry Radenovho domu a domu č. 42, kde sú nainštalované expozície, ktoré spravuje Považské múzeum v Žiline. Vystavené exponáty dokumentujú všedný i sviatočný život obyvateľov obce, ich rodinné zvyky a bývanie veľkorodiny. Múzeum je otvorené od utorka do piatku od 9.00 do 16.00 hod., v sobotu a nedeľu od 8.00 do 17.00 hod. (zatvorené od 12.00 do 12:30 hod). V zimnom období je v okolí Čičmian možnosť lyžovania.

Foto: Jano Duriga

9. Tatry

Tatry sú najvyšším a najmasívnejším pohorím Karpát, rozprestierajú sa na severe Slovenska v blízkosti poľských hraníc. V Tatrach sa nachádza Tatranský národný park, ktorý ma rozlohu 74 111 ha a je najstarším národným parkom u nás (od 1948). Skladá sa Západných, Belianských a Vysokých Tatier. Pohorie Vysoké Tatry sú jediným pohorím alpského charakteru na našom území a sú zároveň najmenšími veľhorami v Európe. Najvyšším vrcholom je Gerlach, ktorý meria 2655 m. Vysoké Tatry sú vďaka svojej polohe klimatickými kúpeľmi na liečbu ochorení dýchacích ciest, turistickým a zároveň aj rekreačným centrom.
Najvyššie položenými kúpeľmi je Štrbské Pleso (1355 m), ktoré je aj centrom turistiky a zimných športov. V roku 1793 bol založený Starý Smokovec (1010 m) ako prvé turistické stredisko a východisko pre vysokohorské túry. Dalšími tatranskými strediskami sú: Tatranská Lomnica (850 m), Tatranská Polianka (1000 m), Vyšné Hágy (1100 m), Ždiar (895 m) a iné.
V TANAPE sa nachádza množstvo plies, najznámejšie z nich sú: Štrbské pleso, Skalnaté pleso, Veľké Hyncovo pleso. K turisticky najnavštevovaným miestam po plesách sú vodopády, ako napr. vodopád Skok, vodopády Studeného potoka, Kmeťov, Český vodopád,ďalej hlboké ľadovcové doliny, t.j. Mengusovská dolina, Veľká a Malá studená dolina, ale aj skalné vrcholy: Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy a hlavne Lomnický štít, na ktorý vedie kabínková lanovka.
Častým cieľom v Tatrách je aj návšteva Belianskej jaskyne, ktorá je vzdialená 7 km od Ždiaru, ale aj o niečo vzdialenejšie Demänovské jaskyne. Tatranský národný park je bohatý na rastlinstvo a živočíšstvo. Žijú tu jelene, srnky, diviaky, medvede, kamzíky, svište, ktoré sú zákonom chránené. Vysoké Tatry boli v roku 1993 spolu s poľskou časťou Tatier vyhlásené UNESCOM za Biosférickú rezerváciu Tatry.

Foto: Peter Dobrovský

10. Dobšinská Ľadová jaskyňa

Skutočným krasovým unikátom v Slovenskom raji je Dobšinská ľadová jaskyňa. Podstatnú časť jaskyne objavili v roku 1870 a odvtedy bola predmetom nevšedného záujmu a klimatických pozorovaní. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa rok po svojom objavení, t. j. už v roku 1871 sprístupnená verejnosti. V roku 1887 ako prvá v Uhorsku a jedná z prvých v Európe bola elektricky osvetlená.
Zaujímavosťou jaskyne je, že až do roku 1946 v nej bolo povolené korčulovanie pre verejnosť počas celého roku. V 50-tich rokoch v nej ešte trénoval známy a úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín. Jaskyňa dosahuje dĺžku 1232 m a vertikálne rozpätie 112 m. Pre verejnosť je sprístupnených len 515 m. Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je od - 3,8 do + 0,5°C, relatívna vlhkosť 75 - 88%.
Vo Veľkej sieni sa nachádza aj najhrubší ľad - 26,5 m. Jednotlivé zaľadnené priestory sprístupnenej jaskyne majú svoje názvy, ktoré vzišli od podobnosti, ktoré pripomínajú pri ich vzhliadnutí. Zaľadnené časti tvoria Veľká a Malá sieň, Ruffinyho koridor a Zrutený dóm. Nezaľadnené časti sa nazývajú Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica a Peklo. Vchod do jaskyne s názvom "Ľadová diera" sa nachádza pod horou Duča (1141 m) v nadmorskej výške 971 m. Je prístupný z obce Dobšinská ľadová jaskyňa serpentínovým chodníkom dlhým 1 km a s prevýšením 130 m, cesta pešo k jaskyni trvá asi 25 minút.
Prehliadka jaskyne trvá 30 minút, odporúča sa mať na sebe teplejsie oblečenie a vhodnú obuv. Prevádzka: 15.5 - 30.9 Zatvorené: pondelok. Dobšinská ľadová jaskyňa je od roku 2000 zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Foto: Terra Incognita